Na pohovore kandidát sebavedomo hovorí o riadiacom systéme Fanuc, G-kóde a meracích nástrojoch. V dielni sa však ukáže, že spúšťal pripravené programy, ale nikdy sám nenastavoval nástroj ani nekontroloval prvý diel. Názvy systémov v životopise boli správne, no rozsah jeho vlastnej práce zostal nejasný.
Riziko takejto nejasnosti pomáha znížiť overenie konkrétnych úkonov. Pre operátora, nastavovača a CAM programátora to budú odlišné úlohy, aj keď všetci traja pracovali so strojmi CNC. Najskôr si zamestnávateľ musí opísať pracovnú náplň na danú pozíciu a potom požiadať kandidáta, aby ukázal alebo vykonal charakteristickú časť tejto práce.
Definujte hranice pracovnej náplne
Operátor môže nahrať program a polotovar, sledovať priebeh výroby a merať hotový diel. Nastavovač pripravuje upnutie, nastavuje nástroje, zadáva korekcie a dolaďuje prvý diel do požadovaných rozmerov. CAM programátor plánuje obrábanie, vytvára dráhy nástrojov a generuje riadiaci program. V konkrétnej firme sa môžu povinnosti prelínať, preto názov pozície nenahrádza zoznam úloh.
V štandardoch NIMS sú role operátora a CAM programátora popísané samostatne. To je užitočný východiskový bod pre overenie: testovať treba prácu, ktorú bude človek naozaj vykonávať. Ak firma plánuje zaučiť nováčika na konkrétny riadiaci systém až po nástupe, nemá zmysel požadovať znalosti všetkých jeho menu ako povinný vstupný predpoklad.
Čo zistíte z predchádzajúcich skúseností
Namiesto všeobecnej otázky na skúsenosti požiadajte kandidáta, aby popísal jeden známy diel. Na akom stroji sa vyrábal? Kto vybral upínanie a nástroje? Aké rozmery sa kontrolovali po prvom prechode? Čo kandidát menil sám a čo odovzdával technologovi alebo nastavovačovi? Takéto otázky pomáhajú oddeliť individuálne úkony od práce celej zmeny.
Materiály z predchádzajúcej práce môžu doplniť rozhovor: fotografia dielu, anonymizovaný list nastavenia, výsledky meraní alebo program, ktorý môže kandidát zdieľať. Dôležité je vidieť súvislosť medzi materiálom a prínosom človeka. Obrázok zložitého dielu sám o sebe neukáže, kto programoval, kto nastavoval stroj a kto zodpovedal za kontrolu rozmerov.
Pracovné súbory bývalého zamestnávateľa často nemožno zdieľať. V takom prípade stačí ústny rozbor alebo zadanie na neutrálnej súčiastke poskytnutej firmou. Absencia portfólia by sa nemala automaticky považovať za nedostatok zručností.
Krátke praktické zadanie
Americký Úrad pre správu personálu (OPM) definuje pracovné vzorky ako úlohy podobné reálnym povinnostiam na pozícii. Pre CNC pozíciu môže ísť o malý úsek bežnej výrobnej úlohy, nie o kompletný výrobný cyklus dielu.
Operátorovi možno dať výkres a výsledky meraní: požiadať ho, aby určil, ktoré rozmery sú mimo tolerancie a čo urobí pred výrobou ďalšieho dielu. Nastavovačovi ponúknuť schému upnutia a zoznam nástrojov, aby vysvetlil postup upnutia, kontrolu vyčnievania nástroja a prvý rozbeh. CAM programátor dostane jednoduchý model a má navrhnúť postup operácií, vybrať upínacie body a pomenovať miesta, kde bude potrebná kontrola dráhy nástroja a postprocesora.
Overenie na reálnom stroji sa vykonáva len v súlade s bežnými bezpečnostnými pravidlami firmy a pod dohľadom zodpovedného pracovníka. Časť zručností sa dá posúdiť aj podľa výkresu, výpisu programu, simulácie alebo rozboru typickej chyby. Kandidátovi sa vopred oznámi dĺžka zadania a kritériá hodnotenia.
Rovnaké kritériá pre všetkých uchádzačov
Praktická skúška je užitočná, keď je možné výsledok porovnať. Pred pohovorom si zaznamenajte niekoľko kritérií: či kandidát správne prečítal toleranciu, všimol si riziko kolízie, navrhol rozumný postup kontroly a vysvetlil hranice svojej zodpovednosti. Pre každú pozíciu budú kritériá odlišné. Napríklad od operátora sa nevyžaduje vypracovanie CAM stratégie, ak to nie je súčasť jeho práce.
Na pohovore kladte všetkým uchádzačom rovnaké základné otázky a hodnotte odpovede podľa vopred pripraveného hodnotiaceho systému. OPM tento prístup nazýva štruktúrovaný pohovor. Doplnkové otázky sú prípustné na upresnenie, ale základné kritériá hodnotenia musia byť rovnaké pre všetkých.
Je užitočné zaznamenať pozorované úkony. Napríklad kandidát správne identifikoval rozmer mimo tolerancie a navrhol zastaviť výrobu do overenia korekcie. Takáto poznámka pomôže tímu pri diskusii. Všeobecné hodnotenie bez príkladov veľa neprezradí o tom, aké úlohy človek zvládne samostatne.
Žiadny krátky test nedokáže simulovať celú zmenu. Kombinácia rozboru minulých skúseností, malého pracovného zadania a jednotných kritérií však dáva zamestnávateľovi lepší prehľad o reálnych schopnostiach. Rovnaké kritériá potom pomáhajú určiť, ktoré úlohy môže nový pracovník prevziať hneď a kde je potrebné zaškolenie alebo dohľad skúseného pracovníka.